(06.05.2011 – 24.05.2011) Havajské ostrovy pozostávajú zo 4 hlavných ostrovov – Oahu, Maui, Kauai a Big Island. Meno Hawai’i znamená v havajčine „sídlo bohov“. Tropické podnebie na Havajských ostrovoch má dve sezóny: obdobie dažďov (október až apríl) a obdobie sucha (máj až september). Teplota vody sa pohybuje okolo príjemných 25°C. Havajské ostrovy, podobne ako južnejšie ležiaci Veľkonočný ostrov, majú titul najvzdialenejších ostrovov od najbližšej pevniny na svete. Našu expedíciu sme naplánovali na tri časti a dva ostrovy v poradí Oahu (5 nocí) – Big Island (8 nocí) – Oahu (5 nocí). Ostrov Oahu je najznámejší a najnavštevovanejší. Stačí spomenúť slávnu pláž Waikiki, moderné hlavné mesto Honolulu s mrakodrapmi alebo históriou opradený Pearl Harbor. K tomu všetkému najkrajšia zátoka Hanauma Bay a najúžasnejšia pláž Kailua s bielym pieskom a azúrovou vodou. Hotový raj na Zemi.
Dĺžka výletu: 18 nocí | Dĺžka letu: Budapešť – Paríž … 7:10 – 9:30 (Air France) … reálna dĺžka letu 2:20 | Paríž – Los Angeles … 10:40 – 13:10 (Air France) … reálna dĺžka letu 10:30 | Los Angeles – Honolulu … 17:00 – 19:44 (Delta Airlines) … reálna dĺžka letu 5:44 (sledujte lacné letenky)
Spolu aj s nákupmi na osobu: 2200 – 2400€ +/-
Obsah
1.deň (6.5.) – 30-hodinová cesta na opačnú stranu zemegule
2.deň (7.5.) – Zoznámenie s Honolulu
3.deň (8.5.) – Pearl Harbor
4.deň (9.5.) – Hanauma Bay a Sandy Beach
5.deň (10.5.) – Kailua Beach a Diamond Head
TIP: Pred vstupom do USA si musíte vybaviť elektronické víza, biometrický pas a na šoférovanie medzinárodný vodičský preukaz.
30-hodinová cesta na opačnú stranu zemegule
Na letisko v Budapešti prichádzame autom okolo 4 hodiny ráno. Odovzdávame batožinu a najbližšie by sme ju mali vidieť v Los Angeles. Let Budapešť – Paríž prebehol v poriadku a načas. Najväčšie obavy máme z letiska Charles De Gaulle aby sme stihli presun z terminálu 2D do 2E. Bolo to celkom dobre značené, avšak kontrolu príručnej batožinu sme museli absolvovať znova v 2E, tak nás to dosť zdržalo. Ďalší úsek nasledoval električkou. Celý presun trval vyše pol hodiny a spadol nám kameň zo srdca, keď sme uvideli v gate dlhočiznú radu. Nasleduje transatlantický let a nekonečná cesta. Mali sme dvakrát kompletné jedlo a nápoje prakticky neobmedzene.
TIP: Fľašky vína sú síce len 0,375ml, ale dá sa z nich veľmi rýchlo opiť 🙂
Každý mal svoju malú LCD obrazovku, kde sme si krátili let pozeraním filmov, seriálov, počúvaním hudby alebo sledovaním informácií o lete. Okrem toho sme mali deku, vankúšik na kríže,…
TIP: Deku sa oplatí zobrať, na plážach si nemusíte ničiť uterák a aj piesok z nej ide lepšie dole 🙂
V lietadle sme nesedeli vôbec pri sebe, tak sme sa sem tam navštívili, aj tak bolo dlho človeku sedieť v jednej polohe. Let prebehol hladko, žiadne turbulencie. Po 10 hodinách sme konečne dorazili do Los Angeles a s napätím očakávame, či uvidíme našu batožinu. Air France vraj dosť často stráca batožinu. Tie najdôležitejšie veci sme mali teda v ruksaku. Batožina dorazila v poriadku a tak sa nakupovanie nových vecí nekonalo. Na letisku v Los Angeles nám chvíľu trvalo, kým sme našli odletový terminál. Museli sme sa presunúť von z budovy a ísť troška krkolomne cez parkoviská. Let do Honolulu prevádzkovala spoločnosť Delta Airlines. Mali sme červenú deku, vankúšik a malé občerstvenie. Do Honolulu prilietame niečo pred ôsmou hodinou ich času. Bol teda stále ten istý deň, aj keď reálne už prešlo 24 hodín.
TIP: Časový posun v Honolulu je 12 hodín.
Z letiska sa presúvame shuttle busom, lebo s toľkou batožinou by nás normálny bus nezobral. Šofér počkal, kým sa nazbieralo zopár ľudí, naplánoval si trasu a každého zaviezol priamo pred hotel. Mali sme dokonca odborný výklad, neviem či majú za to zaplatené, ale celú cestu nám rozprával príhody, prípadne niečo z histórie. Sme tu, 431 Nohonani Street a náš hotel White Sands. Ubytovanie sme si rezervovali na Hostelworlde ako Waikiki Backpackers Penthouse, ale mali zrejme prenajatých pár izieb v tomto hoteli. Vo vedľajšej budove bola spoločenská miestnosť, kde sme si chodili robiť raňajky, ale o tom viac až na druhý deň. Unavení zaspávame ako bábätká, bol to nekonečný deň 🙂
Zoznámenie s Honolulu
Časový posun zvládame relatívne dobre. Presúvame sa do spoločnej kuchynky a sme v očakávaní, čo nám dajú pod zub. Raňajky sme mali v cene. Na stole bol toastový chlieb, vajíčka, maslo a džem. Robíme si praženicu a toasty s maslom. Zo začiatku sa to celkom aj dalo jesť, ale po piatich dňoch by už aj stačilo. Navyše sme boli obvinení, že sme prvý deň zjedli veľa vajec 😀 No kto mal vedieť, že to je na prídel a každý má len dve. Prvé raňajky sme sa teda napráskali ešte, kým sme mohli. Boli tam ubytovaní ľudia z rôznych kútov sveta, prevažne mladí. Najhoršia robota bolo umývanie riadu po sebe, tak sme sa striedali s Tomášom a Danielita robila praženicu. Obloha je zamračená a tak sme dúfali, že sa to zlepší. Vyrážame na pláž Waikiki. Mali sme to len dve ulice od nášho hotela. Aj keď je zamračené, je príjemne teplúčko a ideme rovno v plavkách. Prechádzame cez Dukes Lane, kde bolo množstvo obchodíkov so suvenírmi a potom ďalej po hlavnej ceste. Na pláž odbčujeme pri Honolulu Police pomedzi surfy. Oslnivý žltý piesok, úzky pás pláže, panoráma mrakodrapov a sopky, áno, to je tá svetoznáma Waikiki Beach. Pláž Waikiki je spojená s plážou Kuhio a práve tam smerovali naše prvé kroky. Sú to dva boxíky kameňmi oddelené od oceána. Ideálne na zaplávanie si, alebo pre rodinu s deťmi. Na vlnách sa zase šantili surferi a nestačili by vám prsty na rukách, toľko ich bolo. Vybláznili sme sa vode, potom prišli na rad akrobacie a písanie do piesku. Okolo obeda sa vraciame parkom naspäť a zastavujeme sa pri soche Duke Kahanamoku Statue.
Troška sa nám rozpršalo a vyťahujeme aj pršiplášte. Nasleduje prehliadka Honolulu Zoo. Je to relatívne malá zoologická záhrada ale veľmi útulne spravená s dobre využitým priestorom. Môžete tu vidieť vtáky, plazy, cicavce ako aj veľmi peknú flóru a stromy. Vraciame sa domov popri Waikiki. Tento deň sme chceli absolvovať ešte aj Diamond Head, ale vzhľadom k upršanému počasiu sme to vzdali. Navyše nám okoloidúci policajt povedal, že to už ani nestíhame a je to len do piatej.
TIP: Ľudia sú veľmi zhovorčiví a radi vám poradia.
Večer ideme spať troška skorej, predsa len časový posun.
Pearl Harbor
Toasty naše každodenné a praženica, raňajky ako sa patrí. Pobalíme sa a ideme na bus č. 20 do Pearl Harbor. Jazda takým americkým busom je celkom zážitok, aj keď to stálo na každom rohu. Pripravte sa na zimu ako v mrazničke, fúka naozaj zovšadiaľ.
TIP: Je fajn mať poruke nejakú mikinu, keby vám bola v buse zima.
Mne osobne sa páčila vychytávka namiesto zvončeka. Po oknách je naťahané lanko, to len potiahnete a hneď počujete “STOP requested”:) Tento bus chodí aj cez letisko, takže kratšie by to trvalo 42-kou, len tá nám zrovna nešla. Po vyše polhodinke dorážame do Pearl Harbor. Ruksaky, ako aj kabelky sme si museli odložiť do šatne. Následne nás pustili dnu do areálu. Ako prvý sme absolvovali pamätník potopenej lode USS Arizona Memorial. Treba prísť čím skôr, lebo je to na časenky. Nám sa ušla na jedenástu hodinu a čas sme si krátili prehliadkou minimúzea a obchodu so suvenírmi.
TIP: USS Arizona Memorial je zadarmo, ale za ostatné pamiatky sa platí.
Pred plavbou ešte absolvujete vstupné video z histórie. A potom už samotná plavba k pamätníku nad potopenou loďou. Na veľkej bielej tabuli je zoznam padlých vojakov z útoku na Pearl Harbor 7.decembra 1941. Komíny z potopenej lode vyčnievajú kúsok nad hladinu a okolo nich sme videli dokonca škvrny z oleja.
Počasie je znova daždivé a dúfame, že kým pochodíme múzeá, sa to zlepší. Pokračujeme prehliadkou leteckého múzea Pacific Aviation Museum. Majú tam zabezpečený bus v pravidelných intervaloch, ktorý vás dopraví priamo pred múzeum. Ostrov Ford Island je totiž stále ako vojenská základňa a nedá sa tam voľne pohybovať. V prvej hale je vystavených zopár exemplárov z druhej svetovej vojny a je to viacmenej historicky spracované. Druhá hala je samotný letecký hangár a sú tam stroje, ktoré ešte donedávna lietali vo vojenských misiách. Vonku boli odstavené aj stíhačky Air Force.
Autobus nás doviezol naspäť a rozhodli sme sa, že ešte absolvujeme ponorku USS Bowfin. Vojnovú loď Missouri si nechávame na koniec výletu, lebo chodenia máme na dnes už viac ako dosť. Po ceste naspäť sa zastavujeme na pláži Ala Moana. Voda je takmer vždy pokojná, pretože pláž je chránená vonkajším útesom. Ideálne miesto, kde sa dá fajn zaplávať po náročnom dni. Dávame si fajnovú večeru v reštike a ideme troška peši po večernom downtowne Honolulu.
Hanauma Bay a Sandy Beach
Hneď ráno vyrážame busom č. 22 do Hanauma Bay. Je to úžasná zátoka a prírodná rezervácia, kde žije okolo 400 druhov rýb. Vstup je spoplatnený a pred samotným vstupom musíte absolvovať krátke video. Je to hlavne o tom, ako sa správať k rybičkám a nestúpať po koraloch 🙂 Takisto máte vymedzené úseky, kde sa môžete pohybovať.
TIP: V utorok je Hanauma Bay zatvorená kvôli kŕmeniu rybičiek, takže aby ste sa zbytočne neprehnali.
Hanauma je ideálne miesto na šnorchlovanie. Bola to vôbec moja prvá skúsenosť a zo začiatku som sa viac topil ako potápal 🙂 Bez debaty, koralový svet je niečo fascinujúce a tí skúsenejší videli aj korytnačky. Krásny žltučký piesok len dotváral dokonalý dojem. O zvieratá nebola núdza, po deke nám každú chvíľu behali holuby a videli sme tam dokonca aj kohúta.
Poobede sa presúvame busom na Sandy Beach. Je to hlavne surferská pláž a konečne sme mali možnosť vyblázniť sa vo vlnách. Kúsok od tejto pláže je vyhliadka a miesto v skalách zvané Halona Blowhole, kde vytryskuje voda ako gejzír. Okrem toho je tu zašitá čarovná plážička Halona Beach Cove. Aj keď sme program na dnes splnili, presuny autobusmi nám zabrali dosť veľa času. Už sa nevieme dočkať, keď budeme mať požičané autíčko.
Kailua Beach a Diamond Head
Dnes je na programe východné pobrežie a pláž Kailua Beach. Patrí medzi najkrajšie americké pláže podľa ratingov Stephena Leathermana. Vyrážame busom č. 57 a ideme sa presvedčiť na vlastné oči. Od zastávky sme museli ísť kúsok peši. Ulice boli pokojné a všade typické americké domčeky s typickými schránkami. Cítili sme sa ako na vidieku. A potom to prišlo. Nádherná pláž s bielym pieskom, azúrová voda a v pozadí ostrovčeky. Zložili sme si veci a ideme si požičať kajak do neďalekej požičovne.
Kajak bol pre dve osoby na 4 hodiny a za celkom prijateľnú cenu. Ešte pred samotným prevzatím sme museli absolvovať vstupné video o bezpečnosti, však prečo nie 🙂
TIP: Nezabudnite si požičať aj vak na veci, aby ste si mohli zobrať mobil a doklady.
Nakladáme náš žltý kajak na káričku a ideme naspäť na pláž. Obliekame si záchranné vesty a prvá posádka v zložení Juro a Tomáš vyráža na ostrov Popoia Island State Bird Sanctuary. Každý má svoje pádlo a treba povedať, že to bola celkom makačka, ostrov mohol byť vzdialený tak 800m. Počas pádlovania sme niečo zahliadli a tak sme to začali sledovať. Po asi piatich minútach sa z vody vynorila veľká korytnačka. Úžasný zážitok, začali sme sa s ňou rýchlo potápať, kým nám neujde. Odparkovali sme kajak a ideme sa troška prejsť po ostrove. Povrch tvoria veľmi ostré kamene a tak oceníte, ak ste si zobrali aj botičky do vody. Z ostrova je výhľad na dva ďalšie ostrovy Na Mokulua, ktoré sú najbližšie k pláži Lanikai Beach.
Druhá posádka v zložení Danielita a Tomáš si dala už len menší okruh. Pomaly nás začalo hnať počasie, opäť sa zatiahlo a vyzeralo to na dážď. Balíme veci a ide sa na zastávku. Počas jazdy busom aj celkom slušne popršalo. Dosť trápna situácia, keď sme sa bavili o jednej peknej holke, čo pri nás sedela. Nakoniec vysvitlo, že má predkov niekde v Čechách a celkom nám aj rozumela 🙂 No kto by to bol povedal, Tomáš sa potom už radšej zvyšok cesty maskoval. Vystupujeme pri kráteri Diamond Head. Najprv sme mysleli, že to už nestíhame, ale taxikár nás zviezol pred vstupnú bránu. Posledný vstup je totiž 16:30 a park zatvárajú o 18tej. Výstup je dlhý asi 1,2km s prevýšením 170m. Cesta vedie po kamennom chodníku, potom prichádzajú serpentíny a na záver dva tunely a schody. Výhľad na Honolulu je úžasný.
TIP: Fotka na neďalekej plošine stojí za porušenie zákazu.
Celý okruh nám trval asi hodinu rýchlejšou chôdzou. Cestou naspäť nás zviezol veľmi milý taxikár až priamo pred hotel. Ešte nám nechal aj papier so svojim posolstvom, že všetci sme bratia a sestry.
